Vzťahy sú zložitá 3D štruktúra, ku ktorej nemám mapu

Pre mňa sú vzťahy zložitá 3D štruktúra, sieť, ku ktorej nemám mapu. Keď si myslím, že sa v nej už konečne orientujem, môže sa všetko zrazu zvrtnúť a prevrátiť hore nohami. Nič nie je garantované, nič nie je navždy.

Vzťahy mi dosť komplikuje aj moja otvorenosť. Ľudia na rozdiel odo mňa zvyčajne neukazujú hneď všetky svoje „karty“. Keď mi dôjde, že sa správam nemiestne familiárne, cítim sa minimálne trápne, maximálne sa zavriem do svojho sveta a presviedčam sa, že o žiadne kamarátstva vlastne ani nestojím.

V sociálnej interakcii v kolektívoch typu spolužiaci, rodičia na rodičovskom, susedia atď. je to celé ešte zložitejšie. Vždy cítim, že niektorí jednotlivci ma nemôžu ani vystáť a ani to nijako neskrývajú. Vtedy prežívam vnútorný boj, ktorý neraz končí „zavarením“ môjho mozgu, úplným vyčerpaním, bolesťami hlavy a nevoľnosťou. Inými slovami, mám silno rozvinutú sociálnu úzkosť. Preto sa takýmto situáciám pochopiteľne vyhýbam. Tá menej chápavá časť môjho sveta ma považuje za odľuda a podivína.

Vlastne chápem, že okolie môže naše ochranné štíty čítať ako nedostatok záujmu o vzťahy. Aj keď to tak nie je. Z toho možno vyplývajú aj také tie čudné diagnostické otázky typu „Zaujímate sa viac o veci než o ľudí?“ Ak by som mohla odpovedať po svojom poviem: „Čo iné mi tak v niektorých prípadoch ostáva? Nie som predsa masochistka.“ A tak som teda autistka.

Som Ivana bez návodu, žijem pomaly, tvorím malokusovú módu pre deti a dospelých.