Zmeny …. a čo to vlastne je?

Štandardne sa hovorí, že ľudia na spektre majú problém so zmenami. Otázkou je, čo si pod tým predstaviť. So mnou teda pohne, keď mám novú prácu, nových susedov, keď sa učím na skúšku a niekto mi povie, že termín zrušili. Ale, ak je niekto na spektre, ako náš Simi, treba si pod pojmom zmena, ktorá môže spôsobiť problém, a často nie malý, predstaviť i banálnejšie veci…

Keď išiel Simi do prvej triedy, hovorila som pani učiteľke, že mu treba vopred hlásiť každú zmenu, stačí aj hodinu pred tým, len aby vedel …, že bude iný rozvrh, že príde niekto zastupovať, že dnes nezvoní, že vyučovanie skončí skôr. Môžete to naplánovať ako chcete, vždy sa objaví niečo naviac. Napríklad! Pán učiteľ, ktorý učí v triede hudobnú poslednú hodinu v piatok, zaklope a s kľudom Angličana vkráča do triedy poslednú hodinu vo štvrtok (lebo veď chce sa o niečom poradiť s kolegyňou). Simi hlasom „spravodlivých“: „Čo tu robíš? Ty tu teraz nemáš byť?!“…. Pán učiteľ síce poučený, že v triede je chlapček s Aspergerovým syndrómom, že k jeho charakteristikám patrí vravieť veci „bez obalu“, spustí samozrejme autoritatívny krik… A tak vzťah Simiho k hudobnej výchove a k pánu učiteľovi zachraňuje až „corona time“ a skutočnosť, že sa zbytok školského roka nevideli.

Zmena, spôsobujúca problém, môže byť u nás i to, keď pohnete s kopou lega na zemi. Dúfala som, že keď odíde do školy, ja si sofistikovane kopu lega odfotím, konečne povysávam izbu, ktorá už zúfalo volá po tomto zákroku, podľa fotky dám kopu do pôvodného stavu, Simi si nič nevšimne a všetci budeme happy. Omyl! Krik, hnev, hádzanie všetkého, čo došlo pod ruky… Dnes už viem, že sa treba dohodnúť, s kľudom a ak nepovysávam dnes, nevadí, určite sa dohodneme pozajtra.

Ďalší fenomén – vizualizácia režimu dňa. Na začiatku nášho fungovania na spektre sme mali naozaj problém i s tým, že uprostred dňa bolo treba neplánovane vyjsť z bytu na nákup, že nečakane niekto zazvonil a bez ohlásenia prišiel. A tak som považovala v každej literatúre, ako i našou pani psychologičkou zdôrazňovanú vizualizáciu za spásonosnú myšlienku. Vyzeralo to, že každý, kto je na spektre dokáže fungovať len s týmto. Zase omyl! Je to iste pre mnohých úžasná vec, bez ktorej nefungujú, ale Simi to má inak. Najskôr bol z môjho diela nadšený, trvalo to dva dni a zdalo sa mi, že už nezvláda ani to, čo zvládal pred tým, bol nervózny a nervóznejší. Vizuál som zrušila a pomaly sa vrátila do starých koľají. Po čase prišla corona a dištančné vzdelávanie a mňa napadlo, po prvých zúfalých dňoch, to opäť skúsiť. Zase omyl! Dva dni to fungovalo, veď, dala som tam pekné nálepky …. ale potom Simi povedal: „Nechcem to, mám z toho stres, čo všetko ešte musím!“

A tak, ak má byť niečo inak, ak má prísť nejaká zmena, malá, väčšia, alebo aj malinká, snažím sa Simimu o nej povedať včas … ani priskoro, ani neskoro, ani málo, ani veľa, aby nebola úzkosť, aby bolo minimum stresu a napätia. A pritom, toľkí zase naopak chcú počuť všetko do detailu! No a je to tak, že aj tak vždy musím rátať aj s tým, že sa môže objaviť niečo naviac … Potom je na rade náruč.

Som Mama Bo a mám Simona bez návodu.