Na spektre sú introverti, aj extroverti, s rôznymi schopnosťami a talentami, máme byť na čo hrdí

Na autistickom spektre každý vníma, cíti prežíva veci inak. Niektorí to možno vnímajú menej, ale sú hrdinami pre svojich rodičov. Ale čo s tými, ktorí veľmi  silno vnímajú, prežívajú a uvedomujú si dianie okolo seba? Môžu byť na seba hrdí? 

Každý jeden človek, či už je neurotypický alebo autistický môže byť na seba hrdý. Veď každý je v niečom dobrý a v niečom výnimočný. Naša spoločnosť nerada prijíma ľudí s inakosťou, ale aj my vieme všeličo ponúknuť. Pohľad reálny, úprimný, neskreslený falošnosťou a pretvárkou. Máme svoje slabé miesta, ktoré nie vždy zvládame podľa predstáv neurotypického sveta, ale sú oblasti kde fakt vynikáme. Veď koľko vynálezcov malo pravdepodobne Aspergerov syndróm a boli prínosom pre celú spoločnosť?!

Keď sa nás naučíte prijímať a dívať sa na nás nie cez prsty, vieme dokázať neuveriteľné veci a obohatiť vás. Každý jeden z nás má nejaké nadanie, ktoré sa spájajú s inou predstavivosťou ako má bežná populácia. Vidíme fakt micro detaily, čo bežný človek nevidí,  niektorí z nás sú fakt dobrí napríklad v IT, iní zase majú skvelý hudobný sluch a dokážu sa naučiť hrať aj bez nôt. Nie, my nie sme horší. 

Aj my sme aj extroverti ale aj introverti, tak ako aj neurotypická spoločnosť. A každý jeden má aj dobré aj zlé vlastnosti. Nikto nie je dokonalý.  

Ja osobne si nezakladám na intelekte, ani nie som zahľadená do seba, chcem byť súčasťou vás a mať priateľstvá tak ako všetci ostatní. Pomáhať druhým, hlavne slabším, tak ako som to robila doteraz.

Nevnímam Aspergerov syndróm ako problém, ale len ako iný pohľad na svet a áno som hrdá, že napriek problémom ktoré mám, a musím veľakrát bojovať  sama so sebou, zvládam veci úplne sama a Aspergerov syndróm je pre mňa dar, ktorý ma vždy naučí niečo nové. Som Vlaďa bez návodu.