Keby si mala kapsu ako klokan, nikdy z nej nevyleziem

Simon je môj mladší 8-ročný syn. Vďaka nemu žijeme život na spektre spolu s jeho Aspergerovým syndrómom. Komunikujeme s okolím otvorene, s pocitom, že ak nepoviem, ak aspoň približne nevysvetlím, nemôžem očakávať, že niekto bude reagovať aspoň trochu primerane.

A pri tom zisťujem, že ľudia, čo  o autizme vedia, ich akosi ich vždy zaujmú len tie najfatálnejšie zvláštnosti, na ktoré sa potom zamerajú a sú presvedčení o svojej fundovanosti a o tom, že keď to čítali, je to určite tak. Jednou z týchto „múdrostí“, ktoré často počujem je, že  „to musí byť ťažké, lebo oni nemajú city, nemajú emócie, nijako ich nevyjadria.“. Tak ako to vlastne je? Teda, aspoň u nás. Lebo, každý človiečik na spektre, ako aj mimo neho, je nezameniteľný originál!

Simi mi hovorí zásadne a len „mamo“. Pre niekoho čosi nepredstaviteľné, ale pre mňa to má hĺbku. Akú? Emocionálnu… Simi má o takmer 20 rokov staršieho brata. David je síce muzikant, ale inak vždy spĺňal všetky parametre normo-sveta. Od puberty mi v ťažkej, alebo extrémne pozitívnej situácii hovorí „mamo“, a keďže Simon sa narodil práve v čase jeho vrcholiacej, emóciami vybičovanej puberty prevzal to, čo bolo emóciami nabité, silné, naozajstné, to čo naozaj cítil… „mamo“, i napriek tomu, že štandardné „mami“ počul omnoho častejšie, takmer stále.

Svoje deti milujem, môj manžel často hovorí, že by som kvôli nim uhryzla aj koľajnicu, ak by bolo treba. Má pravdu a viem, cítim, že oni milujú mňa. Ale tu narážam na jednu zvláštnosť, ktorá do teórií mnohých „fundovaných“ nezapadá. 

Starší David mi vlastne nikdy len tak nepovedal, že ma má rád, snáď len vo veľmi výnimočných situáciách, objímal ma od predškolského veku čoraz menej, lebo veď je chlap. Simi to má inak. Objíma ma asi 20-krát denne, denne počujem x-krát ako ma ľúbi, ako ma miluje a bez poslednej vety dňa: „Tak moc ťa mám rád!“, už dávno nezaspal … Viem, niekto by možno povedal, no veď Asperger, má to naučené, napočúvané… ale ak vám malý unavený človiečik na sklonku dňa povie: „keby si mala kapsu ako klokan, nikdy z nej nevyleziem, tak moc ťa mám rád!“  je to skutočné. Som Mama Bo a mám Simona bez návodu.